Ako sme vznikli
Napísal: Teofil Nechuta, január 2012
Na podnet sestry A. Janickej, ktorá bývala v Žiari, som zorganizoval biblické prednášky na jar v roku 1992. Tieto sa uskutočňovali v Kultúrnom dome (pri kine). Zúčastňovalo sa asi 10-12 záujemcov.
V roku 1993 v marci som mal týždenný seminár proti fajčeniu, ktorého sa zúčastnilo asi 20 účastníkov. Výsledkom bolo, že tri Rómky prestáli fajčiť, niektorí ďalší aspoň obmedzili fajčenie. Pokračoval som aj biblickými prednáškami.
V roku 1994 sme pozvali na zdravotnú prednášku sestru Bokor Katalinu z Maďarska. Táto sestra absolvovala prírodnú terapiu brazílskeho typu. Okrem správnej životosprávy hovorila o rôznych zábaloch a obkladoch. Zúčastnilo sa asi 25 poslucháčov. Prekladala jej sestra Štefancová z B. Bystrice. Po jej prednáškach som ja pokračoval v štúdiu Biblie.
Rodinu Romana Šarköziho som pravidelne navštevoval a synov som učil hrať na mandolínach a gitare, ktoré som im požičal. Bolo to v roku 1995. Za dva mesiace hudobne nadaní mládenci už zahrali trojhlasne s doprovodom gitary v Banskoštiavnickom zbore pieseň „Nech nám srdcia plní radosť“ a brat Pavlík obdivoval ich schopnosť.
Roman a Gitka Šarközi boli pokrstení bratom M. Hreňom v Hrone. V spoločnom zhromaždení sme pokračovali v ich rodine v roku 1996. V tej dobe spm pozval na návštevu br. Hreňa, ktorý prišiel aj s rómskym manželským párom a mal prednášku na tému „Ako sa Kristus zastavil v Rankovciach“. Svedectvom poslúžili aj spomínaní manželia. Vtedy sa rozhodla ku krstu aj Elenka Farkašová a br. Hreňo ju pokrstil v Hrone.
Roman Šarközi bol veľmi aktívny, zorganizoval stretávanie mládeže na parkovisku, s ktorými som preberal biblické príbehy o Jozefovia jeho bratoch a podobne, a k tomu „Psychologie osobnosti“ od psychológa Pavla Říčana, kde sa hovorilo o povahe človeka a jeho charaktere.
Roku 1997 bol pokrstený Dušan Šarközi s manželkou Annou a Romanov syn Roman. Zhromažďovali sme sa v byte u Romana Šarköziho. Ešte mi treba uviesť prednášky z roku 1995, na ktoré som pozýval aj záujemcov o vegetariánstvo, a tým dal možnosť ďalším členom zúčastniť sa štúdia Biblie. Mladého Romana Šarköziho som povzbudzoval aby šiel študovať na chemickú priemyslovku, ktorú aj zdárne ukončil a prihlásil sa na náš seminár na Sázave na štúdium teológie. Absolvoval dva ročníky. Dobrú prácu vykonal aj br. Jozef Kučera, knižný evanjelista. Venoval sa Šarköziovým mládencom, chodieval s nimi do kúpeľov a duchovne ich povzbudzoval.
Keď prišiel do Zvolena br. Kern, mával verejné prednášky v Penzióne na ul. Dr. Jánskeho. Zúčastňovali sa ich aj Jozef a Jarka Kováčová, a aj Nataša a J. Gašpar, ktorí sa rozhodli ku krstu. Pokrstení boli v Hrone za účasti mnohých priateľov a na druhý deň boli obe manželské páry zosobášené. Stalo sa tak v roku 2003.
Brat Kučera zaistil od urbáru záhradu pre (ešte toho času) priateľa Gašpara a jeho družku Natašu, kde si postavili drevenú chatku. Pri stavbe pomáhal br. Emil Šarközi. Emil Šarközi bol pokrstený bratom Kernom v roku 2000. Tak sa rozmnožili rady adventistov. Ale žiaľ manželia Gašparovci cirkev opustili a s nimi aj sestra Elenka Farkašová. Navyše sa odsťahovali Roman a Gitka Šarköziovci so synom Romanom. Takto ubudlo spolu šesť členov.
Roku 2007 priviedol Dušan Šarközi manželov Vasila a Editu Šarköziovcov, ktorých som vyučil a vtedajší miestny kazateľ br. Plachý ich pokrstil v rieke Hron. Spolu s nimi sa pokrstila aj Anita, dcéra Dušana Šarköziho. Manželom Vasilovi a Edite cirkev pomohla a za pomoci Emila Šarköziho si postavili drevenú chatku, v ktorej majú vodovod i elektrinu. Tiež Jozefovi Kováčovi cirkev pomohla ku kúpe rodinného domu v neďalekej Ladomierskej Vieske. Brat Emil Šarközi kúpil murovanú chatku od Romana a tiež s pomocou cirkvi tam zriadil miestnosť, ktorá doteraz slúži k spoločným zhromaždeniam. Počítame s tým, že sa tam bude stretávať aj rómska mládež. Tohto času (r. 2012) máme v Žiari nad Hronom celkom deväť členov.
PS.: Je ešte potrebné spomenúť, že prvé stretnutie s Romanom a Emilom Šarközim som mal u ich sestry Daši Koločajovej, ktorú som aj s jej manželom vyučoval. U nich ma Roman požiadal o vyučovanie v ich rodine. K nim na vyučovanie prichádzali viacerí priatelia a aj mládež. S rodinou Daši Koločajovej ma zoznámil brat Babjarčík z Krupiny, ktorý tam pôsobil ako knižný evanjelista. Pomáhal mi tiež pri ich zoznamovaní s Bibliou.
S mládežou sme sa začali stretávať vonku na štrkovom parkovisku, ako to už bolo spomínané vyššie.